Marian Kysela: Stratil som basketbalovú motiváciu

03.02.2017 15:07

V posledných dňoch sme avízovali o konci basketbalovej kariéri Mariana Kyselu. Rodák zo Žiaru nad Hronom pôsobil v Nitre od roku 2012, kedy prišiel do tímu vtedajšieho Edymaxu. Pod Zoborom zaujal post rozohrávača, nosil i kapitánske céčko a dopĺňal partiu vysokoškolských mladíkov. Touto sezónou sa s hrou spod koša definitívne lučí a tenisky zavesí na klinec. Aké sú jeho dojmy?

 

V Nitre si od roku 2012, kedy si sa pripojil k tímu vtedajšieho Edymaxu, až po aktuálnu sezónu. Ako hodnotíš svoje basketbalové roky pod Zoborom?

- Za tých 5 rokov ma všetci už v Nitre poznajú, takže nebudem hovoriť, že som bol nejaký super basketbalista :) Boli aj lepšie dni aj horšie, ale nakoniec určite hodnotím svoju kariéru pozitívne. Zažil som toho veľa, pocestoval som a nabral skúseností, ktoré využijem v ďalšom živote. Určite som spokojný. 

 

Čo stálo za tvojím rozhodnutím definitívne skončiť s basketbalom?

- S myšlienkou ukončiť kariéru som sa prehrával dlhší čas. Popri basketbale som sa začal venovať aj iným činnostiam, v ktorých som videl pre mňa lepšiu budúcnosť. Momentálne to dospelo do takého štádia, že  sa musím týmto veciam  venovať naplno. Na basketbal mi jednoducho nezostal čas. Úprimne poviem , že som stratil motiváciu v basketbale ešte niečo dokázať.

 

Má naň vplyv aj situácia, ktorá sa v klube odohráva tento ročník? Aký je pohľad hráča na tento fakt?

- Určite to malo na mňa vplyv. Nebudem konkretizovať, ale veľa vecí sa dalo urobiť úplne inak. Vplývalo to na mňa hlavne kvôli spoluhráčom, ktorí ešte majú ambície v basketbale niečo dokázať a nie vždy im to bolo umožnené. Najviac ma mrzí, že v Nitre ale aj celkovo na Slovensku sa v kluboch inak pozerajú na zahraničných hráčov. Na Slovákov ako keby zabúdali. Háme na Slovensku a Slováci by mali mať lepšie podmienky. Na druhej strane si však veľmi vážim ľudí ako je tréner Urban, ktorý sa neotočil klubu a hlavne  hráčom chrbtom. Snaží sa tímu pomôcť.  Mrzí ma, že odchádzam pravé vtedy, keď sa on vrátil.

 

Čo ti z pôsobenia v Nitre utkvie v pamäti najviac?

- V Nitre som prežil 5 rokov, takže je ťažko je vypichnúť jednu konkrétnu vec. Prvé dva roky sme bojovali o prvé miesto v extralige, takže z basketbalového hľadiska určite tieto dva roky. Následne prišli mladí hráči, s ktorými sme si toho veľa zažili. Boli sme naozaj dobrá partia aj mimo ihriska. Najviac mi utkvejú v pamäti asi ľudia, ktorých som som spoznal popri basketbale, a to nie len v samotnej Nitre, ale po celom Slovensku.

 

 

Máš niečo, čo by si chcel odkázať či už hráčom, fanúšikom alebo realizačnému tímu?

- Hráčom by som chcel odkázať, aby sa nevzdávali a bojovali o to, čo chcú v živote dosiahnúť. Fanúšikom, aby neboli takí negatívni, lebo v basketbale nejde o život. Poďakovať by som chcel trénerovi Urbanovi za šancu a dôveru. Ale hlavne by som sa chcel poďakovať mojej rodine, bez ktorej by som nikdy nebol tam, kde teraz som. Podporovali ma od úplného začiatku vo všetkom čo som robil. Ďakujem. :) 

 

Autor:  Daniela/mbknitra.sk, foto: Rastislav Búgel