Momenty, keď trénerom ide o život

11.05.2009 15:57

Dramatické finále extraligy mužov je veľkým náporom nielen na nervy fanúšikov, ale pod obrovským tlakom sa nachádzajú obaja tréneri. Práve oni musia v kľúčových momentoch zachovať chladnú hlavu a nestratiť sa v spleti striedaní a zvratov. Obaja musia mať navyše na zreteli počet legionárov na ihrisku, keď k dispozícii majú zhodne po troch zahraničných hráčoch, v jednom momente však môžu hrať iba dvaja.

Najmä prvé dva finálové súboje museli byť obrovským náporom na nervovú sústavu. V oboch prípadoch siahali oba tímy na víťazstvo. V prvom finále viedla Nitra už o šestnásť bodov, aby v polovici tretej štvrtiny prehrávala desaťbodovým rozdielom, no napokon vyhrala. „Sú to veľké nervy. Po šestnástich alebo sedemnástich rokoch v extralige ale mám takýchto zápasov za sebou viacero. Je však pravdou, že vo finále sa pridávajú celkom iné emócie,“ komentoval skúsený nitriansky lodivod Ľubomír Urban.

Druhý zápas bol akoby zrkadlovým odrazom prvého súboja. Od úvodu stretnutia sa hralo pod taktovkou Pezinčanov, ktorí v tretej štvrtine nechali súpera takmer vyrovnať. Necelé štyri minúty pred záverečným klaksónom ale opäť viedli dvojciferným rozdielom, no v priebehu niekoľkých okamihov o sľubný náskok prišli. Strelou Matasa Niparavičiusa v poslednej minúte a následným blokom však napokon vyhrali.

„Človek to vníma aj z pohľadu víťazstva alebo prehry. Ak napokon uspejeme, ako sa nám to podarilo v druhom finále v Nitre, tak ma zápasový stres drží možno hodinu po zápase. Ak sa prehrá, tak sa k stretnutiu vraciam ešte aj na druhý deň. Niekedy sa to vlečie až do ďalšieho zápasu,“ prezradil svoje pocity nielen tréner majstrovského Pezinka, ale aj mužskej reprezentácie Milan Černický.

Niekedy ide doslova o zdravie. Tak tomu bolo aj v druhom finále. „Dosť záleží, kto je akej povahy. Niektorí to dusia v sebe, ja to pustím von. Mám to už otestované. Po zápase sa cítim, akoby som nemal za sebou žiaden súboj. Možno preto, že to počas stretnutia v sebe nepotláčam. Iba vnútorné zhrýzanie môže byť pre zdravie a pohodu nebezpečné,“ komentoval tréner Urban, ktorého náprotivok bol vo veľmi ťažkej pozícii v prvom súboji na domácej palubovke. „Záleží to aj od chalanov. V prvom zápase ma v tom nechali celkom samého. V druhom som naopak videl, akí boli vyhecovaní a za každého stavu som veril, že vyhráme,“ nechal sa počuť Černický.

Pozápasový relax je nevyhnutý pre víťaza aj porazeného. „Rád zájdem na huby alebo nejakú grilovačku. V zime mi však zostávajú iba prechádzky. Na uvoľnenie pomôže aj jedno alebo dve pivá a debata s kamarátmi. Nesmieme sa však baviť o práci a tou je pre mňa basketbal,“ prezrádza s úsmevom pezinský tréner, ktorého dopĺňa oveľa skúsenejší Urban: „Relaxom sú najmä moje malé deti a rodina. Po druhom finále aj večerný zápas ligy majstrov medzi Chelsea a Barcelonou.“

ebasket.sk, autor: Martin Galajda